Osvojenie VS učenie sa jazyka

Language acquisition VS Language learning

Je veľmi populárne vravieť, že cudzí jazyk by sa mal učiť tak, ako sa učíme materinský.

Čo to znamená? Dá sa to dosiahnuť v škole?

Už v roku 1987 prišiel STEPHEN KRASHEN so svojou teóriou Acquisition-learning hypothesis.

Oplatí sa o nej hovoriť aj dnes a položiť si otázku „Ako môžeme učenie sa jazykov u malých detí známkovať?“

Pozrime sa na to, aký je rozdiel medzi OSVOJENÍM a UČENÍM SA. Ako fungujú pri opakovaní, zapamätávaní si, aké používajú techniky, ako pracujú s hovorením a chybami, aké majú ciele, výhody a samozrejme aj nevýhody.

 

 

Language Acquisition

Acquistion osvojenie si, získanie, nadobudnutie (najpodobnejšie osvojovaniu si materinského jazyka)
Nevedomý proces, ktorý žiak neriadi, neuvedomujeme si ho
Dôležité je vytvoriť správne a podnetné jazykové prostredie

– Rodičia/učitelia sú „o jedno slovo napred“
– Dieťa je prirodzene vystavené cudziemu jazyku pri hrách, čítaní, počúvaní, sledovaní TV…
– Prispôsobí sa prostrediu ako chameleón, je to len otázka času závislého na individuálnych predpokladoch.
– Dieťa by malo byť do takéhoto prostredia „ponorené“ minimálne tretinu dňa. (Spomeňme si na multilingválne deti, ktoré nikto jazyk „neučí“, len napr. mama hovorí jedným, otec druhým a susedia+škôlka tretím)

 

 

Language Learning – controlled learning – SCHOOLING

štruktúrovaná a kontrolovaná výučba (tradičné „školské“ učenie sa)
vedomý a riadený proces

 

 

ZÁKLADNÁ TECHNIKA: Acquisition VS Learning

  • Scaffolding (= stavanie „lešenia“) – žiakovi pomáhame, podporujeme ho, ale stúpa sám
  • zažitkové učenie
  • aj neverbálna komunikácia

 

– drilling
– memorovanie

 

VÝBER JAZYKA: Acquisition VS Learning

nepravidelný, náhodný (nesystematický) a tým prirodzený
veľa simultánnych štruktúr

inštrumentálny jazyk – slúžiaci ako nástroj (dieťa ho použije vtedy, keď ho reálne potrebuje)
významný metalanguage – jazyk o jazyku
štruktúrovaný výber jazykového obsahu (slovnej zásoby + gramatiky)
úmyselné zameranie sa na vybrané štruktúry
„vymyslený“ jazyk

 

OPAKOVANIE A ZAPAMÄTÁVANIE SI

náhodné znovuobjavovanie sa
závisí na mnohonásobnom použití v rôznych kontextoch
cieľavedomé a časovo plánované/ rozvrhnuté opakovanie špecifických items / bodov – slovnej zásoby či gramatiky
závisí na pamäti

 

HOVORENIE

Povzbudzuje slobodnú produkciu jazyka (encouraging) – môže jej byť však menej a neskôr.

(Umelo) vyvoláva jazykovú produkciu (fostering) – rýchlejšie sa z nej môžeme tešiť.

 

CHYBY

Akceptuje chyby ako prirodzené a nevyhnutné.
Opravuje len chyby zabraňujúce úspešnej komunikácii.
Opravuje väčšinu chýb.
Snaží sa o dokonalé zvládnutie jazyka.

 

CIELE

Rozumieť výrazom napriek tomu, že kontext sa zmení.
Byť schopný porozumieť podstate výpovede aj napriek neznámym slovám.
Spontánne používať slová/frázy.
Kreatívne spájať, používať jazyk (napr. keď dieťa pozná „stinky sock“ a „it´s a box“, na otázku „What´s this?“ samo kreatívne odpovie: „It´s a stinky box).
plné porozumenie kontrolovaného obsahu
memorovanie slov, fráz a textov
kontrolované hovorenie, často s použitím celých viet

 

VÝHODY: Acquisition VS Learning

Má veľký dopad na budúce učenie sa.
Pestuje reálne komunikačné zručnosti (skills, dovednosti).
Prináša lepšiu a prirodzenejšiu výslovnosť.
Vytvára trvalé spojenia v mozgu.
Používa a podporuje/pestuje prirodzenú kreativitu a flexibilitu.
Ľahšie sa kontroluje a testuje („Dnes sme sa naučili farby…“)
Progres je ľahšie badateľný pre učiteľa aj rodiča.

NEVÝHODY: Acquisition VS Learning

Výsledky sú skôr dlhodobého charakteru.
Môže pôsobiť chaoticky.
Postup je ťažšie postrehnuteľný.
>Učiteľ/rodič nevie dokonale kontrolovať učenie sa a postup
Nemusí viesť k skutočným komunikačným zručnostiam.
Limituje prirodzenú kreativitu a flexibilitu.

 

 

Čo teda chceme? Chceme deti učiť jazyk čo najprirodzenejšie a nejefektívnejšie, alebo ich chceme čo najjednoduchšie a najefektívnejšie hodnotiť?

Škola, či už štátna, súkromná alebo jazyková, ťažko vytvorí podmienky na to, aby si žiak jazyk mohol na 100% len prirodzene osvojiť. Nič nám však nebráni v tom, aby sme to skúšali. Najviac ako sa len dá.

osvojenie vs učenie